Ešte raz k premiére Vojny mier L. Tolstého

JEDEN Z POHĽADOV NA VYZNAMNÚ PREMIÉRU V SND
/Vojna a mier L. Tolstého v réžii Mariána Amslera, 9.VI.2018/

Bola som nedočkavá a teoretický pripravená: O Vojne a mieri prednášam, videla som jej filmové adaptácie, samozrejme aj tú bondarčukovskú..., vedela som o adaptácii E. Piscatora a dlho a zainteresovane mi o Budského predstavení z roku 1974 rozprávala herečka Eva Kristínová. Ešte v momentoch krásnych spomínaní na toto hviezdne predstavenie prechádzalo na mňa jej nadšenie z E. Vašáryovej Nataši Rostovovej, Kvietikovho Andreja Bolkonského, Javorkovej (vtedy ešte študentky) kňažnej Márie Bolkonskej, prvá herecká garnitúra roku 1974 bola účastná: Filčík, Záborský, Slezáček, Mikuláš Huba, S. Adamčík, I. Rajniak a i.
Bola som nedočkavá, režiséra toho večera som už poznala... Uviedol, veľmi dobre, na scéne SND filmového Bergmana Fanny a Alexander... takže opona sa roztvára a ja do konca predstavenia som v stave permanentných prekvapení, kde oči sledujú čosi zaujímavé a nové, ale srdca sa to nijako nedotýka. Zostávam nezúčastnená až do konca, ani jedna z mojich milovaných postáva ma neosloví, ostávajú mi cudzí. Filozofujúci rozprávač mi dôsledne pripomína neprotivenie sa zlu násilím, neopodstatnenosť a hrôzy každej vojny... Kutuzov zo scény hovorí „... povedzte vojakom, že pravé krídlo porazilo nepriateľa. Nezáleží na tom, či je to pravda alebo nie, posilní to bojového ducha.“
A ja v duchu vidím dubinu narodnoj vojny, kde každý krík bojoval, lebo to bola vojna za vlasť, ktorú niekto ohrozil. Nepoznávala som Natašu, videla som ju v detaile na scéne vracať, ale nepočula som obločnú scénu letu k hviezdam, ani jej nádherný vnútorný monológ z prvého plesu, ani to spomínané, o nej povedané, ,,ona russkaja dušoj“, kňažná Mária so svojimi tolstojovskými lučistymi glazami stratene pobehovala po scéne, stratená v sebe i pre nás, a Pierre? Posun, ktorý som ani zjavovo, ani vnútorne nemohla prijať.
Premiérové publikum bolo nadšené, toľko nových inscenačných prvkov, také tvorivé technické nápady, čo všetko nové unesie scéna! Stála som, a neviem definovať svoj nezúčastnený divácky stav... Bola som tam cudzia medzi svojimi.
Spomenula som si na nadšenie v očiach Evy Kristínovej, na zaujatý spôsob rozprávania o inscenácii z roku 1974, ja som bola len skľúčená... Moji talentovaní krajania, moje Rusko a mojich tolstojovských hrdinov v roku v roku 2018 vidia celkom ináč. Majú na to právo.
Len tá neznesiteľná ľahkosť posunu...
Eva Kollárová

Mapa Slovenska

Navštevnosť stránky