Článok Doc. Zelinovej

V roku 1955, po návrate z gulagov si otec zapisuje: „Píšem Fraňovi Štefunkovi (napísal nadšený list o rukopise mojej knižky Život v umení ruských klasikov a navrhoval vec vydať v edícii Tvaru).
Ako by som to mal v úvodnom slove vyjadriť, zdôrazniť, že knižočka je akýsi notes, do ktorého si milovník umenia, jeden z tisícich básnikov v duši zaznamenáva myšlienky a skúsenostné prejavy veľkých majstrov, svojich miláčikov... Obávam sa, že kdekto začne vec pitvať: prečo to ten (M. G.) podáva takto a nie takto? Prečo neuvádza o tomto a tamtom predmete mienku vševedúcej autority? Stačí, aby niekto tak postavil otázku a moja dobrá snaha sa ako pošibaná čarovným prútikom premení na zlomyseľnú, záškodnícku, reakčnú. Text knižky sa po takom časovom odstupe ešte raz dôkladne precúdil, aby myšlienky boli čo najzrozumiteľnejšie, najjasnejšie vyjadrené. Teraz sa už aj ja kloním k presvedčeniu, že by ona práve v tejto forme mohla dosiahnuť určitý cieľ – nedať ľuďom tvorivej umeleckej práce utonúť v marazme každodenného hryzoviska, šíriť horizonty, dvíhať úroveň nášho kultúrneho života k vyšším métam. Všetky citáty autorov, ktorých uvádzam, smerujú k hlavnej myšlienke – každá umelecká tvorba sa má dať ovplyvňovať životom, tvoriť pre život, zavrhovať „art pro artizmus“. V úprimnosti ducha... To ja chápem! Časy boli ťažké. Okolnosti nútili ľudí uzavierať sa, mravy zosuroveli. Bolo ohrozené všetko – najvzácnejšie hodnoty národa, jeho duchovná podstata. Bolo dobre, keď mal národ v tom chaose svetielka v temnotách. A mal ich!“
Spomínaná kniha, ktorú mal otec pripravenú do tlače Život v umení ruských klasikov do dnešného dňa nevyšla.
Ďalšia vec, ktorú postihol ten istý osud: „Mám so sebou môj preklad Slovanstvo a svet budúcnosti v druhej korektúre. Čítam Štúrovo dielo a znova a znova sa nechám unášať širokým rozletom jeho ducha, smelosťou a odvahou, s akou pretriasa aj najpálčivejšie otázky, ešte i dnes živé, nedoriešené, aktuálne!“
Otec chcel sprístupniť slovenskému čitateľovi Štúrovo dielo Slovanstvo a svet budúcnosti preložil ho v rokoch 1928 – 1929, podľa druhého vydania ruského prekladu (ruský originál dostal od J. Škultétyho a porovnával ho s nemeckým prekladom). Matica slovenská v Edícii študujúcej mládeže vydala výber zo spisov Ľ. Štúra a v ňom aj niekoľko úryvkov z otcovho prekladu. Zachoval sa prípis, z 10. 12. 1943, v ktorom Matica slovenská oznamuje, že dielo vydá. Ale jeho vydanie prerušili udalosti okolo konca druhej svetovej vojny. Text bol už vysádzaný, niekoľko unikátnych exemplárov diela sa v Matici slovenskej zachovalo. Dielo malo aj s prekladateľovou poznámkou 124 strán veľkého formátu. Otec spomínal, že v roku 1955, po návrate zo Sovietskeho zväzu mu darovali jeden takýto, pekne viazaný exemplár z literárneho archívu Matice slovenskej.
Na margo otcovho prekladu Štúrovho diela Slovanstvo a svet budúcnosti sa vyjadril Adam Bžoch, ktorý v roku 1993 toto dielo preložil, že je to brilantný preklad.

Mapa Slovenska

Navštevnosť stránky