Ružomberské fórum rusistov - sviatok príbuznosti

V dňoch 19. - 20. októbra 2016 sa konalo medzinárodné podujatie s účasťou viac ako 100 účastníkov nazvané Ružomberské fórum rusistov: Projekty a reformy.
Okrem Asociácie rusistov Slovenska k spoluorganizátorom podujatia patrili Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike, Katolícka univerzita v Ružomberku, Ruský fond kultúry a Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave.
Záštitu nad podujatím prevzala Alena Cintulová, hlavná radkyňa odboru bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce a programov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorá bola i osobne prítomná.
Príjemné prostredie na rokovanie vytvorili už tradične zamestnanci hotela Kultúra v Ružomberku na čele s jeho riaditeľkou Alenou Balkovou. Výstavbu budovy iniciovali členovia ružomberského Katolíckeho kruhu na čele s Andrejom Hlinkom a Karolom Mederlym. Na financovanie stavby daroval celý svoj majetok Andrej Hlinka a veľkou finančnou čiastkou prispeli aj americkí Slováci. Priestory Kultúrneho domu, dnes hotela Kultúra, posvätil a odovzdal do užívania 30. decembra 1928 spišský biskup Ján Vojtaššák. Hotel bol a stále je centrom kultúrneho diania v Ružomberku.
Podujatie otvorila prezidentka Asociácie rusistov Slovenska Eva Kollárová, ktorá vo svojom úvodnom vystúpení vyslovila želanie, aby sa spoločne prežité chvíle stali sviatkom duše.
Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike Alexej Leonidovič Fedotov vo svojom vystúpení uviedol i konkrétne výsledky rusko-slovenskej spolupráce - otvorenie Knižnice Sergeja Michalkova v Michalovciach a Ruského centra v Prešove, ako i úmysel založiť Slovensko-ruskú literárnu spoločnosť.
„Jazyk je kľúčom k srdcu,“ zaznelo z úst rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku Jozefa Jaraba počas jeho privítacieho príhovoru. Pán rektor, ktorý zanechal vo všetkých zúčastnených ten najlepší dojem hostiteľa fóra, doplnil, že každý človek má vo svojom srdci kľúč, ktorým otvára ľudské hodnoty tých vedľa seba a slovo z nás vlastne vytvára osobnosti, preto ho vždy treba mať v úcte.
Želanie, aby fórum jeho účastníkov zjednotilo v práci na poli popularizácie ruskej kultúry, vyslovil dekan Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Tomáš Jablonský.
Nová riaditeľka Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave Taťjana Sergejevna Mišukovskaja, ktorá stála ako riaditeľka viedenského centra s pani profesorkou Kollárovou pri zrode medzinárodného fóra rusistov Bratislavskije vstreči, vyjadrila radosť nad tým, že v rokovacej sále vidí veľa mladých ľudí. „Hneď, ako som tu vošla, pocítila som atmosféru sviatku,“ boli jej slová, ktorými začala svoje vystúpenie.
V jeho závere odovzdala ocenenie udelené Ruskou federáciou za pozitívny prínos k rozvoju vzájomných vzťahov medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou podpísané riaditeľkou Federálnej agentúry pre záležitosti krajanov a medzinárodnú humanitárnu spoluprácu Rossotrudničestvo Ľubov Nikolajevnou Glebovovou Jelene Michajlovne Markovovej. Táto vysokoškolská profesorka je živým príkladom slovensko-ruského kultúrneho dialógu, keďže pôsobí súčasne v Moskovskom inštitúte otvoreného vzdelávania i na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Nikdy nezabudne pobudnúť na seminároch i s učiteľmi základných a stredných škôl a verejne oceniť ich prácu.
Už niekoľko rokov sa účastníci fóra tešia na prítomnosť Oľgy Ivanovny Buckej, predstaviteľky Ruského fondu kultúry, ktorého prezidentom je Nikita Sergejevič Michalkov. Oľga Ivanovna je hlavnou koordinátorkou projektu Dnes deti, zajtra národ a pre účastníkov našich seminárov stále pripraví príjemné prekvapenie.
Tentokrát to okrem 200 kníh, ktoré doplnia fond Knižnice Sergeja Michalkova v Ružomberku, bola prítomnosť Mariny Goreckej, zástupkyne riaditeľky charitatívnej nadácie Missia so sídlom v Moskve. Priniesla so sebou 55 matriošiek odetých v ľudových krojoch. Sú vzácne tým, že sú výsledkom práce detí z Ruska, Ukrajiny, Arménska a Litvy, ktoré žijú v detských domovoch. Matriošky z rúk detí, ktorým chýba rodičovská láska, nám pripomenuli krásu a veľkosť ruskej kultúry a očarili všetkých účastníkov fóra.
Ozdobou podujatia bol i Michail Jurijevič Lermontov, prezident asociácie Lermontovovské dedičstvo, riaditeľ Národného lermontovovského centra v Serednikove v Moskovskej oblasti, prvý nositeľ tohto mena od čias svojho veľkého predka, slávneho ruského básnika, ktorého duchovný odkaz nám pripomenul.
Spoločne s Oľgou Ivanovnou Buckou odovzdali prezidentke Asociácie rusistov Slovenska Eve Kollárovej ocenenie Ruského fondu kultúry „za úctivý vzťah a dlhoročnú službu ruskému jazyku, literatúre a kultúre“. Na ocenení podpísanom prezidentom Fondu Nikitom Michalkovom čítame: „Vysoko si Vás ceníme nielen ako vedkyňu, ale i ako talentovanú pedagogičku, ktorá vytvorila prvú európsku učebnicu ruského jazyka ako cudzieho s kulturologickým zameraním – Vstreči s Rossijej. Požívate zaslúženú autoritu v medzinárodnej rusistickej verejnosti. Vaša odovzdanosť svojej profesii umožnila nielen zachovať vyučovanie ruského jazyka na Slovensku, no vytvorila i priateľskú atmosféru vzájomnej dôvery a úprimného záujmu o našu kultúru medzi pedagógmi i v celej spoločnosti.“
Pred účastníkmi fóra vystúpili so svojimi referátmi Erich Petlák, ktorý sa venoval problematike školskej reformy na Slovensku, a Peter Baláž, ktorý informoval o občianskom združení Edukácia@internet, ktoré pripravilo materiál Russian online pre elektronickú výučbu ruštiny, keďže ruština je druhý najpoužívanejší jazyk na internete.
Zaujali nás i vystúpenia našich zahraničných hostí - profesora Petrohradskej štátnej univerzity a dlhoročného rektora Štátneho inštitútu ruského jazyka Alexandra Sergejeviča Puškina v Moskve a niekdajšieho riaditeľa jeho pobočky v Bratislave Jurija Jevgenijeviča Prochorova, ktoré bolo venované problematike výučby ruského jazyka ako cudzieho, ako i profesorky Univerzity sv. Cyrila a Metoda v bulharskom Velikom Tarnove Lilianny Conevovej, ktoré charakterizovalo dynamiku slovnej zásoby súčasnej ruštiny.
Učitelia jednotlivých stupňov škôl sa zapojili do práce okrúhlych stolov, ktoré viedli Milan Bujňák zo Školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave (základné školy), Dušan Kazimír z Gymnázia v Lipanoch (stredné školy) a Vladimír Biloveský z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (vysoké školy). Podnetné boli hlavne vystúpenia Aleny Koroľovej (Súkromná stredná odborná škola v Revúcej) - prezentácia učebnice pre 1. stupeň základnej školy Zdravstvuj, skazka, Anny Kaputovej (Základná škola Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach) - prezentácia pracovných zošitov pre základné školy, Aleša Chovanca (Základná škola na Fábryho ulici v Košiciach) – o práci s elektronickými učebnicami ruského jazyka, Moniky Barčákovej a Jany Krupovej (Spojená škola v Nižnej) – o práci s obrazovým materiálom na hodinách cudzích jazykov, Larisy Sugaj (Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici) - prezentácia publikácie História Ruska v umeleckých obrazoch, Ľuboslavy Žolnovej (Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach) - prezentácia podujatia Ruský deň v Michalovciach. Svojím vystúpením nás potešili i predstaviteľky nastupujúcej generácie rusistov – študentky Katolíckej univerzity v Ružomberku Lenka Bordiuhová a Lenka Debnárová.
Účastníci fóra dostali najnovšie výtlačky časopisu Pontes (jeho šéfredaktor Michail Bondar špeciálne priletel z Moskvy, aby ho prezentoval) a časopisu Studia Russico-Slovaca, ktorý už päť rokov vydáva Katolícka univerzita v Ružomberku.

pre časopis Pontes Dušan Kazimír, Gymnázium Lipany

Mapa Slovenska

Navštevnosť stránky